TOMÁŠ DIDYMUS (2. veľkonočná nedeľa)

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (Jn 20, 24-31)

          Každé biblické meno má svoj etymologický koreň. Meno Tomáš sa odvodzuje z hebrejského koreňa ta´am, ktorý znamená spárovaný, dvojča. Pre Žida bolo meno jadrom osobnosti a utváralo charakter, osud a poslanie človeka. Preto si už starocirkevní Otcovia kládli otázku, komu a v akom zmysle bol Tomáš dvojičkou.

          Starocirkevní Otcovia si všimli, že v evanjeliu podľa Jána existuje zoznam apoštolov, v ktorom figuruje Tomáš. Ide o udalosť po Pánovom zmŕtvychvstaní, v loďke na Galilejskom mori. Sú v nej prítomní Peter, Tomáš, Natanael, Jakub a Ján a dvaja ďalší nemenovaní učeníci. Učeníkov je iba sedem. Sedmička je číslom pohanov a symbolizuje plnosť novozákonného ľudu, Cirkvi. Sedemdesiat bolo v Starom Zákone známych pohanských národov, sedem bolo ustanovených diakonov a kniha Zjavenia tiež spomína komunitu siedmich Cirkví (Zj 2-3). Aj Galilejské jazero je v tomto úryvku nazývané Tiberiadským morom. Takto bolo nazývaným na počesť cisára Tibéria, čím autor tiež podčiarkuje misijné zameranie Cirkvi, vyslanej pôsobiť aj medzi pohanmi.

          V tejto loďke ranej Cirkvi sú prítomní dvaja najväčší pochybovači spomedzi apoštolov. Natanael a Tomáš. Natanael sa spočiatku pýta: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ A po stretnutí s Ježišom vyznáva: „Rabbi, ty si Boží Syn, ti si kráľ Izraela!“ (Jn 1, 49). Je to prvé vyznanie viery v Ježiša v Jánovom evanjeliu.

          V tomto zmysle sú si Natanael a Tomáš dvojičkami. Obaja pochybujúci, najviac sa pýtajúci spomedzi všetkých apoštolov, kladúci Ježišovi podmienky. Vyznaním viery jedného evanjelium začína, vyznaním viery druhého „Pán môj a Boh môj!“ evanjelium končí. Obaja sa pri ohlasovaní evanjelia dostávajú veľmi ďaleko, až do krajín Orientu. Natanael bol umučený v Arménsku, pravdepodobne stiahnutím z kože, Tomáš v Indii sťatím mečom alebo prebodnutím kopijou.

          Pri Poslednej večeri Tomáš hovorí: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ (Jn 14, 5) Vyprovokuje Ježiša ku krásnej vete: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14, 6) Tomáš je mystik, ktorý medituje Ježišove slová vo svojom vnútri. Neprijíma životné pravdy ľahko, povrchne. Možno aj preto chýba medzi ostatnými apoštolmi v čase Ježišovho zjavenia vo veľkonočnú nedeľu. Ale keď sa rozhodne nasledovať Krista, ide až do krajnosti.

 Na stiahnutie

         Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk alebo v iných kníhkupectvách..

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.